Sajga stepná je najprispôsobivejším kopytníkom stepí. Má podivne predlžený nos, ktorý nie je ničím iným ako vynikajúcou adaptáciou na život v stepiach. Velká nosová dutina pohyblivého chobotovitého tvaru plní funkciu ochrany pred prachom a horúčavami. Prach sa v nose odfiltruje a vzduch sa v predlžených a vlhkých nosových komorách ochladzuje prúdiacou krvou. Denne preputujú až 100 km, cím podporujú produkciu stepných tráv. Silným regulačným faktorom početnosti sájg sú vysoké snehy v zimnom období. Tieto môžu velmi výrazne zdecimovat populácie. Pre masový úhyn spôsobený zimami existuje ruský výraz dut. Značné straty spôsobené drsnými podmienkami stepí sa vyrovnávajú vysokou reprodukcnou schopnostou. Samice pohlavne dospievajú už v siedmich mesiacoch a rodit môžu aj v prvom roku, skôr ako sa im ukoncí rast kostry. Velmi castým javom (65%) sú dvojicky, ktoré sú typické u všetkých samíc okrem prvorodiciek. Všetky mládatá sa rodia v jednom čase tj. v priebehu asi 10 dní, cím sa minimalizuje možnost oslabenia stád zo strany predátorov (vlkov). Z populácie samcov hynie až 80% v dôsledku vysilenia a hladu po namáhavých súbojoch s inými samcami. Dnešná populácia poníma asi 2.5 milióna jedincov.

Osídlovanie stepí mení od základu tisíčrocnú rovnováhu životných podmienok. Počínajúc južnou Ukrajinou bola pôda v posledných sto rokoch postupne kultivovaná až k dolnej Volge a k úpätiu Kavkazu a dalej do Kazachstanu, južnej Sibíre a k stepiam pohoria Altaj. Zo západovolžských stepí nápadne vymizli také stepné hlodavce ako slepušky, slepce a tiež aj svište stepné.

Maturita.cz - referát (verze pro snadný tisk)
http://www.maturita.cz/referaty/referat.asp?id=3843