Stepi sa zvyčajne odčleňujú od ekosystémov skleraea ako osobitná kategória. Aj keď ide o veľmi podobné spoločenstvá tj. tiež hlavne trávnaté a bylinné zonobiómy, rozdiel spočíva v ich geografickej polohe. Tieto ekosystémy nachádzame v aridno-temperátnom pásme, v ktorom sú typické horúce suché letá a veľmi chladné zimy. Patria sem eurázijské kontinentálne stepi, severoamerické prérie, juhoamerické pampy a juhoafrické veldy.

Termín step je pôvodom ruské slovo a najčastejšie sa používa pre označenie ekosystémov eurázijských trávnatých spoločenstiev. Severoamerické stepi sa nazývajú prérie, pre juhoamerické stepi sa používa názov pampa. V tropickom alebo subtropickom pásme sa vyskytujúce krátkosteblové trávnaté formácie, niekedy tiež nazývané stepou - sú to ale nepravé stepi tj. "pseudostepi". Vďaka ich polohe tu nezaznamenávame sezónne rozdiely v teplotách a dĺžke svetelného dňa. Do spoločenstiev stepí sa voľne napájajú chladné polopúšte a púšte alebo formácie opadavých lesov mierneho pásma.


Rozšírenie stepí

Eurázijské stepi sa tiahnu od 45o do 55o severnej zemepisnej šírky približne od maďarskej puszty cez ukrajinské, juhohoruské oblasti, pozdĺž severného pobrežia Čierneho mora, cez strednú Áziu (Irán, Afghanistan, Kazachstan) až po Mongolsko a severovýchodnú Čínu. Historici nazývajú toto rozľahlé územie právom ako "stepný koridor". Týmito miestami sa uskutočňovali nájazdy východných kultúr do Európy. Ide o pomerne rovinaté plochy bez výrazných horských bariér. Vznikli v dôsledku ohromnej rozľahlosti eurázijskej kontinentálnej dosky. Čím ďalej postupujeme do vnútrozemia, tým je vzduch suchší, dážď zriedkavejší a rozdiely medzi zimnými a letnými teplotami sa prehlbujú. Na okrajoch sú spravidla lesostepi, vo vnútrozemí sa objavujú polopúšte a púšte.

Severoamerické prérie sa rozkladajú na východ od Skalistých hôr približne medzi 30o až 55o severnej zemepisnej šírky. Od kanadskej provincie Alberta na juh po Mexický záliv a na východ po štáty Indiana až Ohio.

Juhoamerické pampy sa rozprestieraú medzi 30o až 40o južnej zemepisnej šírky, tj. v Argentíne, Uruguaji a v najjužnejšej Brazílii. Na západe ich ohraničuje hradba Ánd.

Malá oblasť stepí sa nachádza na južnom ostrove Nového Zélandu v dažďovom tieni novozélandských Álp.


Klimatické podmienky stepí

Ako sme už spomínali, pre oblasť stepí je príznačná aridná temperátna klíma s veľmi studenou zimou. Z toho vyplýva výrazný teplotný rozdiel medzi letom a zimou. Priemerná ročná teplota je medzi 5 až 10 oC. Letný mesačný priemer presahuje cez 20oC, denné maximá môžu byť vysoko nad 30oC. Zimné obdobia sa vyznačujú teplotami s mesačnými priemermi hlboko pod nulou. Platí to predovšetkým pre eurázijské kontinentálne a severoamerické stepi. V pampách Južnej Ameriky sú zimné teploty v?aka blízkosti oceánu miernejšie. Významným rysom stepí je celoročne nízky úhrn zrážok zväčša pod 300 mm. Leto je preto veľmi suchým obdobím. Umocňujú to jednak vysoké teploty vzduchu, ako aj nízke letné zrážky.


Reliéf a pôdny režim

Stepi sú položené prevažne v rovinatých krajinách s nízkymi nadmorskými výškami. V Mongolsku naväzujú na vysoko položené náhorné plošiny. Ako hlavná zložka tvoriaca pôdy sa uplatňujú hlavne vrstvy usadených hornín, najmä hlinité spraše bohaté na vápnik. Najrozšírenejším druhom pôd sú tzv. molisoly čiže stepné a lesostepné pôdy. Patria k nim napr. na organickú zložku bohaté černozeme ale i feozeme a hnedozeme. V lete sú to veľmi teplé (okolo 20oC) a suché pôdy. Molisoly vznikajú premenou vrstiev humusových látok pod stepnou vegetáciou. V stepiach sa silne prejavujú procesy tzv. salinizácie. Čo sa prejavuje častým výskytom zasolených pôd. V stepiach je výrazne vysoký podiel podzemnej biomasy, ktorá prevyšuje nadzemnú viac než desaťkrát. Organické látky sú činnosťou edafónu premiestňované do hĺbky pôdneho profilu a stabilizujú sa vo forme ílovito-humusového komplexu. Organická zložka môže byť stará i niekoľko tisíc rokov.


Skladba ekosystému

Fytocenózy stepí

Stepné spoločenstvá sa vyznačujú predominanciou graminoidov tzn. travín. Niekedy sa stepi označujú ako "moria trávy". Na organicky bohatých černozemiach (ukrajinské, juhoruské stepi) sa darí mnohým trsovým trávam ako je kostrava (Festuca), palina (Artemisia), ometlina (Koeleria), lipnica (Poa) a hlavne kavyľ (Stipa). Majú veľmi dobre chránené meristémy v prízemných pošvách a bohate rozvetvený kore?ový systém. Z bylín tu nájdeme červené a žlté divé tulipány (Tulipa schrenki), žlté a modrofialové stepné kosatce (Iris), tmavočervené pivonky (Paeonia), purpurové hyacinty, modré šalvie a slanobyle. Ich kvety nakrátko rozjasnia inak monotónnu šeď stepnej krajiny. Chamaefyty (kry a stromy) sú v stepiach vzácnosťou. Na piesčitých pôdach sa vyskytujú viaceré druhy saxaulov (Haloxylon sp.), čo sú krovinaté tvrdé dreviny. Tie často vytvárajú nepreniknuteľné húštiny s výškou až 6 metrov. Majú dužinatú borku bohatú na vodu. Aby sa obmedzil výpar vody majú vyvinuté malé úzke listy (biely saxaul - Haloxylon persicum) alebo nemajú listy vôbec (čierny saxaul - Haloxylon aphyllum). V zime obom druhom opadajú vetvičky a na jar im narastú nové. V pieskových pustatinách Karakumu sú význačné pôvodné trávy rodu Aristida, ktorého korene majú pod pieskom podzemné plazivé výbežky a oddenky. Tiež sa u vyskytuje ker rodu Calligonum prezývaný džuzgun s prevažne vodorovnými koreňmi dlhými až 30 m.


Zoocenózy stepí

Zonobióm stepí má bohate zastúpenú pôdnu faunu. Nájdem v nej rôzne druhy herbivorného, detritovorného a karnivorného hmyzu. Dominantnou skupinou bezstavovcov sú obrúčkavce.

Najväčšiu časť rastlinnej produkcie stepí spotrebujú hlodavce, ktoré si v pôde nachádzajú svoje úkryty a aj menšiu časť potravy. Tieto cicavce tu žijú vo veľkých kolóniách. Patria k nim viaceré druhy sysľov (Spermophilus=Citellus), svišťov (Marmota), pieskomilov (Meriones), slepcov (Spalax) a slepušiek (Ellobius). Svojou činnosťou neustále rozrušujú pôdu, najmä to platí pre druh svišťa stepného (Marmota baibacina) 13 druhov sysľov. Vo vysokých letných horúčavách upadávajú do letargického stavu (estivácia), kedy neprijímajú žiadnu potravu. Svišť stepný si vyhrabáva hlboké a veľmi dlhé chodby. Len jedno zviera vyhrabe 60 m chodieb a obýva jednu noru. Veľké kolónie môžu mať aj niekoľko sto nôr. K typickým poznávacím znakom takýchto kolónií patria veľké hromady vyhrabanej zeme pre norami. Takto sa na povrch stepí vynáša veľké množstvo zeminy zo spodných vrstiev pôdy čím sa pôda výrazne vitalizuje a môže sa tu rozrastať aj rôznorodá vegetácia. Napr. na černozemných stepiach sa takto vynáša na povrch množstvo pôdy bohatej na uhličitan vápenatý, ktorá je vhodná pre kalcifilné rastliny. Podobne sa vynáša slaná pôda pre halofyty. K predátorom hlodavcov patrí napr. tchor svetlý (Mustela eversmanni) alebo tchor tigrovitý (Vormela pregusna).

Stepné vtáky sa tiež ako cicavce vyznačujú veľkou pohyblivosťou a združovaním. K typickým predstaviteľom patria napr. dropy veľké (Otis tarda), žeriavy (Grus sp.), stepiare čiernobruché (Pterocles orientalis), kulíky (Chettusia gregaria). Z dravcov je typický orol stepný (Aquilla nipalensis).

Obrovské plochy eurázijských stepí sú domovom mnohých druhov herbivorných cicavcov. Nepravidelné dažde, periodické suchá a zimný sneh znemožňujú týmto zvieratám akýkoľvek spôsob usadlého života. Sú nútené neustále niekam tiahnuť a meniť pastviská. Žijú spoločenským spôsobom života prevažne vo veľkých stádach.

K najznámejším druhom herbivorov eurázisjkých stepí patria sajgy stepné (Saiga tatarica), viaceré poddruhy somára ázijského (Equus hemionus), kone Przewalského (Equus przewalski), gazely džejran (Gazella subgutturosa) a gazely dzeren (Procapra gutturosa). K ich predátorom patrí hlavne vlk (Canis lupus) a ázijský gepard (Acinonyx jubatus venaticus).

Maturita.cz - referát (verze pro snadný tisk)
http://www.maturita.cz/referaty/referat.asp?id=3844